Marek je náš anjelik, ktorý nám od svojho narodenia dáva more lásky, ale potrebuje oceán starostlivosti.
Boli sme šťastná rodina, kým nám život zmenila nešťastná osudná chvíľa. Marek mal 2,5 roka, keď pri hre zjedol magnetické guličky. Náš vysnívaný život sa zmenil na boj o život. 

Pri RTG bruška došlo k náhlemu kolapsu, zástave dýchania a srdiečka. Resuscitácia trvala neskutočných 18 minút. Zástava dýchania a
srdiečka znamenala poškodenie mozgu a ďalších orgánov. 

Marek bol udržiavaný v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. 

Po postupnom prebúdzaní sa po troch týždňoch prebral so záverom Coma Vigile. V prvom momente sme si vydýchli. Prežil. 

To sme však ešte netušili, 

čo nás čaká.
Bezmocnosť, plač, zúfalstvo. Ako rodičia sme však nemohli zlyhať. Museli sme sa rýchlo zorientovať v kolotoči cvičení, rehabilitácií, ďalších vyšetrení. 

Museli sme sa naučiť žiť s dieťaťom, ktoré potrebuje 24 hodinovú odbornú starostlivosť. 

Museli sme byť silní my, rodičia, a svoju silu a vieru odovzdávať nášmu synovi.
Po prvom pobyte v rehabilitačnom zariadení sa Marek začal preberať z kómy a začal sledovať okolie.
Diagnóza sa zmenila na DMO – spastická kvadruparéza. Marek sa naučil dýchať sám, pohmkáva si, vie sa hlasno smiať, no nerozpráva, dokáže sedieť v špeciálnej stoličke a chvíľu postojí vo vertikalizačnom
zariadení. Postupne začína jesť pevnú stravu, no tekutiny prijíma cez sondu. Začal navštevovať materskú školu, dúfame, že k pokrokom bude motivovaný kolektívom detí. Okrem škôlky sa všetko točí okolo
rehabilitácií, navštevujeme veľa odborných lekárov. 

Vzhľadom na to, že bývame v malom okresnom meste, všetci odborníci sú vzdialení od nás desiatky kilometrov. Stojí to veľa času, ale aj finančných prostriedkov.
Je veľký bojovník a bojovníci sme aj my. Marek nás to naučil. 

Veríme, že s pomocou dobrých ľudí sa nám podarí tento boj vyhrať a vypočujeme si dve krásne slová – mama a tato.